Kurzové radovánky sú minulosťou

Autor: Michal Horák | 5.7.2011 o 23:15 | (upravené 5.7.2011 o 23:31) Karma článku: 2,77 | Prečítané:  516x

Pamätáte sa na tú radosť v období dovoleniek z posilnenia našej meny? Zažijeme ju ešte niekedy? Vety ako "zmrzlina bude lacnejšia ako minulý rok" alebo "natankujeme až za hranicami, tam bude lacnejšie" asi poznáme všetci.

Dnes som za vracal z niekoľkodňovej dovolenky v Chorvátsku. Počas cesty som si spomenul na tie časy, keď sme s rodičmi cestovali práve do tejto krajiny a bavili sme sa o kurze našej koruny ku chorvátskej kune. Nepamätám si presne aký bol kurz týchto dvoch mien na prelome tisícročí ale viem že koruna postupne silnela až do roku 2008, kedy sme ju vymenili za euro. Vtedy sa kurz pohyboval okolo šiestich alebo dokonca len piatich korún za chorvátsku kunu. Vždy mi srdce poskočilo, keď otec zahlásil, že ideme na dovolenku znovu o čosi lacnejšie. I keď v tom veku som tomu veľmi nerozumel, rodičia mi to vždy vysvetlili a pochopil som, čo to znamená. Ja som bol vždy športovec a všetko som bral ako súťaž. Bol to v podstate akýsi druh hrdosti, že my, Slováci, sme boli v hospodárení za uplynulý rok lepší ako oni, a tak naša mena k tej ich posilnila.

Veď mena je v podstate najobjektívnejší indikátor, určujúci stav ekonomiky jedného štátu v pomere k inému. Zmeny kurzov odzrkadľujú reformy zákonov danej krajiny, blahobyt, produktivitu práce, atraktivitu pre investorov atď. Napríklad na základe porovnania kurzového lístka z marca roku 2006 a marca roku 2007 sme si mohli urobiť záver, či reformy zákonov boli efektívne a posunuli našu krajinu vpred v porovnaní s inými alebo máme stále medzery. Bol to aj určitý hnací motor pokroku, veď každý chce vynikať nad ostatnými, každý chce byť zo svojej podstaty lepší ako niekto iný. Je to určitá forma motivácie. A my sme o ňu prišli.

Zavedením eura sme prišli o túto časť našej národnej identity a už ju tak skoro nedostaneme späť takú silnú o akú sme prišli v roku 2008, keď vďaka reformám koruna lámala rekordy vo vzťahu k euru. Mena odzrkadľuje stav ekonomiky. No je otázne, či euro odzrkadľuje stav našej ekonomiky alebo ekonomiky zakladateľov spoločnej európskej meny ako sú Francúzsko alebo Nemecko. Tým, že sme prijali euro, sme v podstate zakonzervovali pomer nášho blahobytu k blahobytu napríklad Nemecka. (I keď je pravda, že sú v hre stále aj iné faktory, umožňujúce relatívnu zmenu tohto pomeru, napr. produktivita práce atď.) A dovolím si tvrdiť, že sme mali potenciál rásť ešte vyššie. Vďaka tejto „menovej súťaži“ mala celá Európa potenciál rásť ešte vyššie. No v podstate sme sa sami zabrzdili, zakonzervovali.  Spravili sme si taký malý koniec dejín i keď verím, že vďaka Grécku len nakrátko. Ale kto to mohol tušiť, veď to vyzeralo tak ružovo.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?