Ako sa na klimatické zmeny pozerá 8% obyvateľstva, časť 2.

Autor: Michal Horák | 23.7.2011 o 19:16 | (upravené 23.7.2011 o 19:36) Karma článku: 4,43 | Prečítané:  843x

Je efektívnejšie investovať obrovské peniaze do programov na znižovanie emisií alebo za zlomok z týchto nákladov liečiť ľudí, ktorí umierajú v krajinách tretieho sveta na ľahko liečiteľné choroby? Na túto otázku nám dáva odpoveď fenomén dnešnej doby – environmentalizmus. Tento článok je opäť zmes myšlienok z kníh Václava Klausa a Bjorna Lomborga a niektorých mojich poznámok.

 

Environmentalizmus v podstate popiera, že celé dejiny našej planéty, stav a tvar súše, vodstva, štruktúra živočíšnych a rastlinných druhov, vývoj atmosféry atď. sú predmetom permanentného procesu zmien, vyvolaných tak zložitými endogénnymi prírodnými mechanizmami, že ich v súčasnej dobe nedokážeme ani popísať. Nehovoriac o exogénnych faktoroch, ktoré nedokážeme nijak ovplyvniť, ako napríklad pôsobenie Slnka. Nie je to žiadna ekologická veda ako sa na prvý pohľad zdá. Ide skôr o ideológiu alebo dokonca náboženstvo, ako environmentalizmus pomenúva americký spisovateľ Michael Crichton. Veď majú aj svoju apokalypsu. Zdá sa, že environmentalisti neberú do úvahy, že veľká časť súše je výsledok uvedomelej ľudskej činnosti, a tým v podstate nechránia žiadnu pôvodnú prírodu ale historický produkt ľudskej činnosti.

Je treba podotknúť, že neexistuje žiadny vopred daný optimálny stav sveta, ktorý máme povinnosť chrániť. Stav sveta je spontánnym výsledkom spojenia obrovského počtu faktorov. Pre environmentalizmus je však zrejme podstatné vyvolať pocit ohrozenia, predzvesť nebezpečenstva netušeného rozsahu a akútnosť hrozby. Pri atmosfére tohto typu vzniká povinnosť jednať rýchlo a hneď, nezdržovať sa maličkosťami, nezaoberať sa nákladmi, ktoré budú opatrenia vyžadovať, rozhodovať priamo a to tými, ktorí vedia ako na to. Teda aspoň sú tak širokej verejnosti naservírovaní.

A práve tu je vhodné položiť si otázku, či ide o nezištný dobrý úmysel alebo o presunutie moci z rúk demokracie, do populistických rúk environmentalistov. Ekológia a environmentalizmus nieje jedno a to isté. Na to by sme v týchto časoch nemali zabudnúť. Václav Klaus napísal peknú myšlienku. Tvrdí, že dnešná doba plná informačných tokov a informačných technológií je skôr dobou dezinformačnou. Paradox.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?